doc. RNDr. Juraj Keleti, CSc.

Doc. RNDr. Juraj Keleti, CSc. bol výraznou osobnosťou vtedy ešte veľmi mladej Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského. Patril k prvej generácii učiteľov fakulty, ktorá jej dala tak rozbeh na štarte, ako aj orientáciu – zameranie štúdia na vedeckej báze, s reflektovaním najnovších poznatkov búrlivo sa vyvíjajúcej vedy.

Narodil sa 30. mája 1925 v Michalovciach v lekárnickej rodine. Vojnové udalosti tragicky postihli aj jeho rodinu, jeho sestra zahynula v koncentráku. Keďže nesmel študovať, vyučil sa najprv za typografa. Po skončení vojny r. 1950 vyštudoval farmáciu v Bratislave a stal sa asistentom na Katedre hygieny Lekárskej fakulty UK. O dva roky neskôr vznikla samostatná Farmaceutická fakulta, na zakladaní ktorej sa podieľal a stal sa jedným z jej kmeňových pracovníkov. Zakladal Katedru biochémie a mikrobiológie, na ktorej pôsobil do svojho odchodu do zahraničia v r. 1968. Ešte predtým získal v r. 1961 hodnosť kandidáta biologických vied a v r. 1963 sa stal docentom mikrobiológie. Vyučoval študentov farmácie mikrobiológiu a spočiatku aj hygienu. Svoju výskumnú prácu zameral o. i. na pôsobenie antimikróbnych zlúčenín na mikroorganizmy, ako aj na bakteriálny mechanizmus vzniku dojčenskej methemoglobinémie. Jeho schopnosť intenzívne sledovať moderné trendy vo svetovej vede ho však priviedli k zmene vedeckej orientácie na chemickú analýzu povrchových zložiek bakteriálnych buniek – somatických antigénov, čo bolo v tom čase veľmi preferované zameranie.

Kľúčovým pre jeho vedeckú kariéru bol pobyt na svetoznámom Inštitúte Maxa Plancka pre imunobiológiu vo Freiburgu i. Br. (SRN), kde získal štipendium a pôsobil v r. 1968 – 1970. Venoval sa tam chemickej analýze bakteriálnych lipopolysacharidov, v čom bol uvedený ústav v tom čase svetovou špičkou. Z tohto pobytu doc. Keletiho vznikli jeho najhodnotnejšie vedecké publikácie. Dokázal totiž koreláciu medzi sérovarmi Citrobacter freundii a ich chemotypmi ich somatických antigénov, teda ich chemickom zložení. Citácie týchto prác sa dostali aj do kľúčového diela mikrobiologickej systematiky – Bergeyho manuálu a do radu publikácií v uznávanej vedeckej tlači, kde sa objavujú ešte aj v súčasnosti.

Z Nemecka ho viedla cesta do USA, kde zakotvil aj s rodinou natrvalo v r. 1970. Stal sa profesorom na Pittsburgskej univerzite, neskôr pôsobil aj v iných tamojších inštitúciách. Vo svojom výskume sa zameral na protinádorové účinky extraktov z baktérií Brucella abortus, z tohto obdobia pochádza rad jeho prioritných publikácií a patent. Napokon sa venoval mikrobiologickej stránke „syndrómu chorých budov“.

Mal viaceré vlastnosti, ktoré ho ako vysokoškolského učiteľa ctili. Bola to predovšetkým húževnatosť a vysoká náročnosť na samého seba, potom oprávnene požadoval to isté od svojich podriadených. Všetko, k čomu sa dopracoval, získal príkladnou pracovitosťou. Mal schopnosť vycítiť progresívne myšlienky a trendy vo vede a preto bolo pre Farmaceutickú fakultu UK škoda, že na nej nezotrval dlhšie. To isté platí aj pre jeho pôsobenie ako vysokoškolského pedagóga. Bol náročný s vytríbeným zmyslom pre vystihnutie všetkého podstatného, čo si musia osvojiť študenti z poznatkov rýchlo sa vyvíjajúcej vedy. Jeho osobnosť bola presiaknutá mikrobiológiou a k nej pristupoval cez prizmu farmácie, s ktorou bol bytostne spätý a ku ktorej sa vždy hlásil.

Jeho život bol poznamenaný tragickými znakmi doby, v ktorej žil najmä vo svojom mladom veku. Nezabúdal na ne, ale dokázal sa nad ne povzniesť. Napokon prežil dlhú periódu šťastia v kruhu svojich blízkych a navyše zanechal po sebe výraznú stopu, čo nie je údelom každého z nás. Po ťažkej chorobe zomrel 14. novembra 2000.

Spracoval: prof. RNDr. Dušan Mlynarčík, CSc.