História

Začiatky farmaceutického štúdia na území Slovenska siahajú do 18. storočia a sú spojené so zriadením Lekárskej fakulty Trnavskej univerzity v roku 1769. V roku 1777 sa fakulta presťahovala do Budína a v roku 1784 do Pešti. Okrem toho sa farmácia študovala vo Viedni, Prahe, Kluži, Záhrebe, Ľvove, Krakove a na nemeckých univerzitách. Na začiatku 19. storočia bolo zavedené pravidelné povinné jednoročné univerzitné štúdium (v Prahe od roku 1804, v Pešti od roku 1806). Podmienkou nástupu bolo absolvovanie praktickej výchovy v lekárni. V priebehu vývoja sa preduniverzitná praktická príprava postupne skracovala a zvyšovali sa nároky na predchádzajúce gymnaziálne vzdelanie. Zvýšenie významu teoretickej výučby malo za následok predĺženie farmaceutického štúdia na dvojročné (v Prahe od roku 1834, v Pešti od 1851). Po vzniku Československej republiky na jej území existovala možnosť farmaceutického štúdia len v Prahe, a to na českej a nemeckej univerzite.

Základy novodobého farmaceutického štúdia na Slovensku spadajú do obdobia vojnového rozdelenia ČSR. Na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity (toto pomenovanie niesla Univerzita Komenského v rokoch 1939–1954) boli pre zriadenie takého štúdia priaznivé podmienky. Už od roku 1919 totiž fungoval ako jeden z jej prvých teoretických pracovísk Ústav pre farmakológiu LF UK (od roku 1921 premenovaný na Ústav pre farmakológiu a farmakognóziu LF UK) odborne aj personálne zabezpečujúci aj výučbu farmaceuticky orientovaných predmetov.

V roku 1939 sa prednostom tohto ústavu stal prof. MUDr. František Švec, ktorý sa významným spôsobom angažoval za vytvorenie podmienok pre vzdelávanie farmaceutov a po jeho zriadení bol poverený vedením tohto štúdia. Významným míľnikom bolo otvorenie dvojročného štúdia farmácie od akademického roku 1939/40, ktoré malo medzifakultný charakter: v prvom ročníku boli študenti riadnymi poslucháčmi Filozofickej fakulty SU, v druhom ročníku Lekárskej fakulty SU. Pre toto štúdium sa provizórne aplikoval ešte uhorský študijný poriadok z roku 1914, paralelne sa však začalo pracovať na vytvorení nového, modernejšieho študijného poriadku. Prvých šesť absolventov dvojročného štúdia bolo promovaných v roku 1941.

Prvým významným krokom v procese modernizácie a reformy farmaceutického štúdia bolo vypracovanie návrhu študijného a skúšobného poriadku pre trojročné farmaceutické štúdium prijaté Vládnym nariadením o lekárnickom štúdiu č. 276/1940 Sl.z.z., ktorý vstúpil do platnosti od 1. 10. 1940. Dĺžka štúdia bola stanovená na tri roky, pričom predpokladom nástupu na univerzitu bola maturitná skúška a jednoročná prax v lekárni ukončená tirocinálnou skúškou. Štúdium bolo priradené k Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Prvý študijný a rigorózny poriadok farmaceutického štúdia bol vydaný 15. 10. 1941.

V roku 1945, po obnovení Československa, nastala nová etapa vo vývoji farmaceutického štúdia. Štúdium bolo potrebné unifikovať, v rámci republiky totiž vedľa seba existovali dva rôzne systémy: trojročné štúdium v Bratislave a dvojročné štúdium v Prahe a Brne. V roku 1948 bol prijatý zákon č. 190/1948 Zb. o lekárnickom štúdiu, ktorý zjednotil farmaceutické štúdium v ČSR a stanovil jeho dĺžku na štyri roky. Túto etapu vývoja môžeme považovať za prechod k zriadeniu samostatnej fakulty. Popri Ústave pre farmakológiu a farmakognóziu LF UK sa v roku 1949 osamostatnil prvý farmaceutický ústav LF – ústav galenickej farmácie, ktorý bol slávnostne otvorený dňa 9. 6. 1949. V nasledujúcom období sa postupne sformovali aj ďalšie ústavy: ústav pre farmaceutickú chémiu, ústav pre farmakognóziu a ústav pre analytickú chémiu, ktoré sa orientovali na zabezpečovanie špecifickej farmaceutickej výučby. V roku 1950 boli na základe zákona č. 58/1950 Zb. o vysokých školách tieto ústavy inkorporované do troch novovzniknutých katedier: katedry chémie, katedry farmakognózie a katedry galenickej farmácie. Od školského roku 1950/51 štúdium farmácie riadila fakultná rada, ktorej predseda bol z titulu svojej funkcie súčasne prodekanom Lekárskej fakulty SU pre odbor farmácie.

Samostatná Farmaceutická fakulta vtedajšej Slovenskej univerzity bola zriadená na základe vládneho nariadenia č. 40/1952 Zb. o zmenách v organizácii vysokých škôl zo dňa 19. augusta 1952 s účinnosťou od 1. septembra 1952. Jej prvým dekanom sa stal Ľ. Krasnec, prodekanom L. Zathurecký. Vo vedení fakulty sa neskôr vystriedali.

Okrem Bratislavy bola samostatná farmaceutická fakulta zriadená aj na Masarykovej univerzite v Brne, farmaceutické štúdium v Prahe bolo v roku 1950 zrušené. Pokračovalo budovanie katedier po obsahovej aj personálnej stránke a od tohto obdobia sa tiež datujú rôzne zmeny v prestavbe farmaceutickej fakulty a farmaceutického štúdia. V oblasti vzdelávacej činnosti došlo opäť k predĺženiu farmaceutického štúdia, ktoré reflektovalo všeobecné zmeny v školskom systéme. Prechod na päťročné štúdium bol postupný. Poslucháči, ktorí nastúpili na štvorročné štúdium v akademickom roku 1951/52, dodatočne absolvovali niektoré predmety päťročného štúdia a študovali štyri a pol roka. Poslucháči zapísaní v akademickom roku 1952/53 už študovali päť rokov.

V dôsledku nedostatku vhodných priestorov vznikla potreba ich rozšírenia o ďalšie. Administratívne priestory a výučbové pracoviská fakulty boli totiž stále umiestnené provizórne vo viacerých budovách na Májkovej, Mickiewiczovej a Sasinkovej ulici a na Americkom námestí. Dňa 24. Júna 1958 sa uskutočnil slávnostný výkop a začala sa výstavba vlastného sídla Farmaceutickej fakulty na Ulici odbojárov. (tzv. „novej budovy“). Budovu projektoval architekt Vladimír Karfík v spolupráci s Antonom Rokošným. Novostavba bola čiastočne odovzdaná do používania na jeseň roku 1960, niektoré dokončovacie práce však pokračovali až do roku 1962.

Nesmierne významným obdobím v živote Farmaceutickej fakulty UK bolo obdobie od roku 1960. Vládnym nariadením č. 120/1960 Zb. o zmenách v organizácii vysokých škôl zo dňa 5. augusta 1960 boli s účinnosťou od 1. septembra 1960 dovtedajšie farmaceutické fakulty v Brne a v Bratislave zlúčené a Bratislava sa tak stala sídlom jedinej celoštátnej farmaceutickej fakulty v Československu. Urýchlila sa tým dostavba novej budovy a zároveň bola fakulte v jej tesnej blízkosti pridelená ďalšia, tzv. „stará budova“ na Kalinčiakovej ulici č. 8, ktorá bola pôvodne postavená v rokoch 1940–1942 pre II. štátne reálne gymnázium podľa plánov architektov Františka Floriansa a Gabriela Schreibera a patrí k pozoruhodným dielam slovenskej funkcionalistickej architektúry. Adaptácia budovy pre účely fakulty bola realizovaná v prvej polovici 60-tych rokov. Zlúčenie fakúlt malo za následok aj veľké organizačné a personálne zmeny, keďže sa počet študentov aj pedagógov takmer zdvojnásobil. Zlúčená fakulta mala dovedna 10 katedier, pričom súčasťou fakulty – detašovaným pracoviskom katedry farmaceutickej prevádzky – bola aj Fakultná lekáreň v Brne, dobudovaná v roku 1960. Neskôr sa začalo s výstavbou Fakultnej lekárne v Bratislave – Ružinove. Toto obdobie celoštátnej fakulty sa ukončilo zriadením Farmaceutickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe so sídlom v Hradci Králové v roku 1969, čím sa na čas stabilizovala sieť škôl farmaceutického vzdelávania v ČSSR. Krátke obdobie masívneho rozvoja v rokoch 1960–1969 však stačilo na to, aby aj po odchode významnej časti českých učiteľov do Hradca Králové nijako neutrpela ani základňa pedagogických pracovníkov, ani úroveň štúdia na bratislavskej fakulte.

V ďalšom období dochádzalo predovšetkým k zmenám v obsahu farmaceutického štúdia. V roku 1977 bola schválená prestavba zavádzajúca trojodborové štúdium s odbormi: všeobecná farmácia, technologická farmácia, klinická farmácia, pričom všeobecná farmácia a technologická farmácia sa študovala štyri roky a technologická a klinická farmácia päť rokov (v dennej forme štúdia). Táto prestavba sa uskutočnila pod politickým tlakom štátnych orgánov. Jej cieľom bolo skrátenie farmaceutického štúdia na štyri roky, ale fakulte sa podarilo zachrániť päťročné štúdium v odbore technologická farmácia a predovšetkým v novom odbore - klinickej farmácii - ktorý sa stal na fakulte v nasledujúcich rokoch dominujúcim. Postupné zavádzanie trojodborového štúdia sa ukončilo v akademickom roku 1980/1981. Zmena mala za následok zaradenie mnohých nových predmetov, ktoré umožňovali rozšírenie pôsobnosti farmaceutov aj v oblastiach mimo lekárenskej starostlivosti.

Založením odboru klinická farmácia sa akcentovala úloha farmaceuta byť partnerom a konzultantom lekára pri využívaní liekov na terapiu chorôb, v problematike ich dostupnosti dávkovania a interakcií.

Trojodborové štúdium prinieslo problémy s uplatnením farmaceutov, pretože systém štúdia na fakulte nebol koordinovaný s vyhláškou o zdravotníckych pracovníkoch (č. 79/1981 Zb.) a jej výklad spôsobil, že pre prácu v lekárňach sa uznávalo len štúdium farmácie všeobecnej (resp. klinickej).

Pedagogickú prácu významne ovplyvnil zákon č. 39/1980 Zb. o vysokých školách. Okrem iného priniesol pozitívne riešenie v oblasti akademických titulov zavedením titulu doktora farmácie (PharmDr.). Tým sa zavŕšila dlhotrvajúca snaha fakulty umožniť jej absolventom získanie akademického titulu doktora farmácie, ktorý historicky existoval na univerzitách v Prahe a v Budapešti ešte v 19. storočí. Skončilo sa udeľovanie titulu doktorov prírodovedy (RNDr.) v oblasti farmácie, teda titulu, ktorý fakulta prijala pod tlakom – „tento titul alebo nič“ – v čase prípravy zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách. Podmienky pre priznanie titulu (PharmDr.) boli upravené tak, že sa stal prístupným i starším absolventom z farmaceutickej a lekárenskej praxe. Celkový počet absolventov FaF UK dosiahol v polovici osemdesiatych rokov číslo 5000, z toho 200 bolo absolventov zo zahraničia.

Nedobré skúsenosti s trojodborovým štúdiom, ktoré vzniklo na základe politickej direktívy, viedli k rýchlemu, katedrami všeobecne pozitívne prijímanému rozhodnutiu vedenia využiť právomoci, ktoré priniesol zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, a tento študijný plán zrušiť. Prijala sa koncepcia jednoodborového, vnútorne diferencovaného štúdia. Tá vychádzala z dvoch téz: a) jednotné štúdium je predpokladom pre uplatnenie absolventa fakulty vo všetkých oblastiach farmaceutických činností, pričom špecializácia nie je úlohou fakulty, aj keď sa na popromočnej výchove farmaceutov jej učitelia podieľajú a b) študent má mať možnosť obsah svojho štúdia modifikovať voľbou z ponuky výberových predmetov, pričom vybrané predmety sú pre neho povinné.

Systém sa postupne upravoval a v roku 1994/1995 bol zavedený kreditový systém. Postupnými zmenami sa dosiahol stav, že študijný plán FaF UK je v súčasnosti plne kompatibilný so systémom prípravy farmaceutov v Európskej únii, čo dokazuje bezproblémové uplatnenie absolventov fakulty na trhu práce v zahraničí, ako aj rastúci záujem o štúdium na FaF UK z krajín EÚ.

Systém akumulácie kreditov a ich transfer umožňuje študentom absolvovať časť predmetov na inej vysokej škole na Slovensku alebo v zahraničí, ako aj individuálnu úpravu študijného plánu. V rámci magisterského študijného programu farmácia sa v roku 2004 v zhode so smernicou Európskej únie zaviedla šesťmesačná lekárenská prax ako súčasť výučby a v roku 2005 sa zvýšilo percentuálne zastúpenie povinne voliteľných predmetov.